Táto stránka pôvodne vôbec nemala vzniknúť. Avšak súčasný primátor mesta – Roman Maroš, ktorý preukázal absolútnu nekompetentnosť v riadení komunálnych záležitostí, sa v rámci svojej volebnej kampane snaží stále častejšie zvaľovať vinu za svoje vlastné osobné a profesijné zlyhania na poslancov mestského zastupiteľstva. Využíva pritom nedostatočnú informovanosť ľudí, ich únavu a otrávenosť politickými záležitosťami a podsúva im účelovo prekrútené polopravdy alebo vyslovené lži a to len preto, aby so svojou skupinou developerských podporovateľov, ktorým vydáva jedno územné rozhodnutie a stavebné povolenie za druhým, mohol mesto spravovať aj v ďalšom volebnom období. Na jeho tvrdenia o zmarených projektoch preto musíme reagovať, nie v záujme toho, aby sme boli úspešní vo voľbách, ale v záujme obyčajnej ľudskej pravdy, ktorá jediná dokáže nastaviť zrkadlo každému ješitnému človeku, ktorého ambície sú väčšie, ako jeho schopnosti:

Klamstvo spočíva v tom, že poslanci stiahli dva krát materiál z rokovania, raz na zasadnutí MsZ dňa 26.3.2015 a druhýkrát dňa 14.5.2015. Klamstvo tiež spočíva v tom, že zástupcovia LIDL nechceli pokračovať v rokovaniach so súčasným zastupiteľstvom.

Aká je však pravda?

Spoločnosť Lidl dostala od stavebného úradu v Stupave územné rozhodnutie na umiestnenie predajne potravín a spotrebného tovaru LIDL v meste Stupava na základe rozhodnutia č. SÚ-5620/10-11/Pa zo dňa 28.10.2011. Toto územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2012. Územné rozhodnutie predpokladá, že dopravné napojenie areálu Predajne potravín na okolitú cestnú sieť bude riešené prostredníctvom svetelnej križovatky na spojnici (križovatke) Záhumenskej ulice a Hviezdoslavovej ulice v Stupave. Nič teda nebráni spoločnosti LIDL, aby od roku 2012 požiadala o stavebné povolenie a začala budovať v Stupave svoju predajňu. Ak by teda LIDL mal eminentný záujem, táto predajňa už mohla stáť.
Po schválení územného rozhodnutia sa však dostalo do diskusie iné doprané riešenie napojenia predajne na cestnú sieť. Vychádzalo sa z toho, že pôvodný návrh vybudovať križovatku na spojnici Záhumenská- Hviezdoslavova bude brzdiť plynulosť cestnej premávky vzhľadom  na ľavé odbočenie do areálu v smere Stupava-Bratislava, ako aj ľavé odbočenie z areálu v smere na Bratislavu. Preto začala diskusia o inom spôsobe dopravného napojenia  a to, že sa vybuduje Okružná križovatka v priestore existujúcej križovatky ulíc Hlavná, Školská a Zdravotnícka a popri starej budove školy sa vybuduje paralelná cesta zozadu do areálu LIDL. Mestské zastupiteľstvo túto novú situáciu zobralo na vedomie a na svojom zasadnutí dňa 26.3.2015 a odporučilo vypracovať materiál týkajúci sa Zmluvy o spolupráci medzi mestom a LIDLom, ktorý mal byť zastupiteľstvu predložený v máji 2015.

Zo zápisnice z 3. zasadanie MsZ dňa 26.3.2015 vyplýva nasledovné:

Mestské zastupiteľstvo berie na vedomie informáciu o zámere firmy Lidl. (hlasovanie: za – 14 poslancov, zdržal sa – 1, Ing. Smeja, neprítomný – 1, MVDr. Kazarka) Uz.č. 26/2015 v bode A.

Mestské zastupiteľstvo odporúča primátorovi mesta rokovať so spoločnosťou Lidl o zmluve o spolupráci, ktorej predmetom je odovzdanie projektovej dokumentácie za 1,- €. (hlasovanie: za – 15 poslancov, neprítomný – 1, MVDr. Kazarka) Uz.č. 26/2015 v bode B1.

Mestské zastupiteľstvo odporúča prednostke úradu vypracovať materiál Zmluva o spolupráci so spoločnosťou Lidl s termínom máj 2015. (hlasovanie: za – 15 poslancov, neprítomný – 1, MVDr. Kazarka) Uz.č. 26/2015 v bode B2.

Každý kto vie čítať musí vidieť, že dňa 26.3.2015 poslanci tento návrh nestiahli z rokovania ale prijali k tomu celkom 3 uznesenia.

Dňa 14.5.2015 bol však do zastupiteľstva predložený materiál, ktorý sa nedal schváliť, pretože mal závažné nedostatky a teda zastupiteľstvo tento materiál stiahlo z rokovania na to, aby sa v zásade dobrý stavebný projekt zabezpečil aj dobrou zmluvou, s tým, že opravený materiál a nový návrh zmluvy mal byť predložený do zastupiteľstva na rokovanie dňa 18.6.2015. Zastupiteľstvo teda nezamietlo celý zámer, ale žiadalo dopracovať zmluvu o spolupráci. Zmluva totiž mala závažné nedostatky, pretože neobsahovala záväzok LIDL finančne zabezpečiť výstavbu okružnej križovatky sumou 220 tisíc Eur, na čom boli strany dohodnuté a obsahovala mnohé veci, ktoré si vzájomne odporovali. Napríklad raz bolo v zmluve uvedené, že rameno okružnej križovatky popri škole s vyústením zozadu do areálu vybuduje mesto a potom zase, že toto rameno križovatky vybuduje LIDL. Ak by sme podľa tejto zmluvy postupovali vznikol by finančný aj organizačný chaos. Bližšie si k argumentom o nedostatkoch Zmluvy o spolupráci môžete pozrieť tento videozáznam z rokovania, kde je všetko vysvetlené: https://www.youtube.com/watch?v=-HBTVmgNcUo&t

Zastupiteľstvo teda nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že predajňa Lidlu nie je postavená. Je to jednoznačne účelové klamstvo. Treba sa spýtať súčasného primátora mesta, prečo nezabezpečil opravu zmluvných nedostatkov a nepredložil nový materiál, keď zastupiteľstvo zámer schválilo.

Klamstvom je tiež skutočnosť, že zástupcovia LIDL nechceli pokračovať v rokovaniach so súčasným zastupiteľstvom. Zmluvná strana totiž nikdy nerokuje so zastupiteľstvom, ale so štatutárnym zástupcom mesta a to je primátor. Táto informácia je teda už z princípu falošná. Okrem toho, keď sa zastupiteľstvo primátora dopytovalo, v čom viaznu rokovania s LIDLom, primátor poskytol odpoveď, že LIDL zvažuje rozšírenie kapacity svojej predajne a z tohto dôvodu sa projekt pozdržal. Zrejme pánovi primátorovi v predvolebnom období vyhovuje iné zdôvodnenie pozdržaného projektu a tak si vymyslel historku o zodpovednosti mestského zastupiteľstva za pozdržanie tohto projektu.

Polopravda, ktorá je niekedy horšia ako vyslovené klamstvo, spočíva v tom, že poslanci vypustili projektovo pripravenú nadstavbu modulovej školy z návrhu rozpočtu.

Aká je však pravda?

O rozpočte, ktorý predložil primátor Roman Maroš sa koncom roka 2017 hlasovalo dva krát, pričom ani v jednom prípade za rozpočet nezdvihol hlas – ani jeden jediný poslanec mesta. Rozpočet dokonca nepodporil ani jeden z poslancov, ktorí obvykle automaticky hlasujú za všetky návrhy primátora Romana Maroša. Ten dôvod prečo rozpočet, ktorý pripravil Roman Maroš bol fakticky neschváliteľný je v tom, že pán primátor na výdavkovú stranu rozpočtu pre rok 2018 uviedol taký rozsah kapitálových výdavkov, že príjmová strana rozpočtu tieto výdavky nedokázala utiahnuť a teda rozpočet by sa ocitol v obrovskom deficite, keby si mesto okamžite nepožičalo cca 500 tisíc Eur. Navyše primátor, ktorý predpokladal prevzatie úveru vo výške 500 tisíc Eur, však do mestského zastupiteľstva k tomu nepredložil žiadny materiál a nepožiadal mestské zastupiteľstvo o schválenie úveru. Navyše v tom čase už bolo zrejmé, že Roman Maroš je priamo zodpovedný za tunelovanie stupavskej skládky a minutie takmer 1 mil. Eur na rekultiváciu, ktorá nebola rekultiváciou. Umožniť takémuto človeku prísun ďalších peňazí z úverových zdrojov by bolo preto veľmi rizikové.

Z uvedeného dôvodu mestské zastupiteľstvo prijalo riešenie, že nadstavba modulovej školy sa nebude realizovať v roku 2018 z úverových zdrojov, ktoré by zadlžovali ďalšie generácie Stupavčanov, ale sa bude realizovať v roku 2019, kedy nám finančná situácia umožní túto nadstavbu realizovať z rozpočtu mesta bez nutnosti prijatia úveru. Keďže rozpočet sa pripravuje aj tri roky dopredu táto situácia bola premietnutá do návrhu rozpočtu na rok 2019 o čom mal primátor samozrejme vedomosť. Túto skutočnosť však pred verejnosťou zamlčal.

Pokiaľ ide o základnú školu treba tiež povedať, že v posledných troch rokoch bolo do školy zainvestovaných viac ako 650 tisíc Eur (výstavba modulovej školy v sume 250 tisíc Eur z peňazí mesta, 100 tisíc na výstavbu a rekonštrukciu parkoviska a 300 tisíc do rozšírenia kapacity jedálne a technológie kuchyne).

Klamstvo spočíva v tom, že poslanci ukončili existenciu novín nepridelením financií.

Aká je však pravda?

Pravda je samozrejme úplne inde. O tom, prečo v meste chýbajú noviny sme občanov informovali už v januári 2018 vydaním článku s názvom „Pravda o tom, prečo chýbajú mestské noviny v Stupave“. Článok si dovoľujeme uverejniť ešte raz a to v pôvodnom, neskrátenom rozsahu.

Pravda o tom, prečo chýbajú mestské noviny v Stupave
V informačnom spravodajcovi s názvom „Stupavské noviny“, ktorého vydanie zabezpečil primátor mesta v decembri 2017 bol hneď na prvej strane zverejnený krátky článok s názvom „Tlačené noviny chýbajú, internet ich zatiaľ v Stupave nenahradil“. V článku sa hlavný propagandista pána primátora – Milan Greguš sťažuje na to, že vydavateľ musel prerušiť vydávanie mestských Stupavských novín, pretože po troch desaťročiach kontinuity nepridelili poslanci potrebné financie na ich existenciu. Keďže ide o neskutočnú lož, je potrebné na tieto informácie reagovať, pretože platí stará propagandistická zásada, že tisíckrát opakované klamstvo sa môže stať aj pravdou.
Na začiatok niekoľko faktických informácií. Vydávanie novín bolo financované z rozpočtu Mestského kultúrneho a informačného centra (MKIC), ktoré je príspevkovou organizáciou mesta. Mesto každoročne prispieva do rozpočtu MKIC finančným príspevkom na výkony hlavnej činnosti, pričom tieto príspevky sú rozpočtované na výdavkovej strane mestského rozpočtu.
Finančný príspevok mesta do rozpočtu MKIC sa v priebehu rokov 2012 až 2017 menil nasledovne: v roku 2012 bol tento príspevok vo výške 124.615,-Eur,
v roku 2013 vo výške 131.595,-Eur,
v roku 2014 vo výške 124.915,-Eur,
v roku 2015 vo výške 153.303,-Eur,
v roku 2016 vo výške 216.572,-Eur a
v roku 2017 bol tento príspevok mesta vo výške 229.025,-Eur.
Terajšie mestské zastupiteľstvo a primátor mesta vzišli z volieb, ktoré sa konali koncom roka 2014, takže je možné porovnávať údaje výšky príspevkov na činnosť MKIC v období rokov 2012 až 2014 (teda za funkčnej pôsobnosti pôvodných orgánov mesta pred voľbami) s obdobím rokov 2015 až 2017 (teda počas funkčnej pôsobnosti terajších orgánov mesta). Z uvedených súm je zrejmé, že v období rokov 2015 až 2017 došlo k výraznému navýšeniu príspevku mesta do rozpočtu MKIC na výkony jeho hlavnej činnosti, pričom keď porovnáme roky 2014 a 2017 toto navýšenie predstavuje sumu 104.110,-Eur (229.025 – 124.615), teda navýšenie príspevku z roku 2014 o 83,3 %. Z uvedeného je zrejmé, že MKIC má k dispozícii z rozpočtu mesta podstatne viac peňazí počas funkčného pôsobenia tohto mestského zastupiteľstva, ako tomu bolo v minulosti. Napriek tomu je terajšie zastupiteľstvo neustále obviňované, že nevyčlenilo dostatočné zdroje pre MKIC potrebné na vydávanie mestských novín. Z porovnania je teda vidieť, že MKIC malo z mestského rozpočtu v roku 2017 o 104.110,-EUR viac, ako v roku 2014, avšak v roku 2014 v pohode noviny dokázalo vydávať, ale v roku 2017 ich už nevydávalo, pretože údajne na to MKIC nemalo dostatočné finančné zdroje.
Ako perličku si už len dovoľujeme uviesť, že na rok 2018 zostavil primátor mesta rozpočet, v ktorom navrhuje finančný príspevok mesta pre MKIC vo výške 314.916,-Eur, teda ďalšie navýšenie oproti roku 2017 o 85.891,-Eur a oproti roku 2014 je to navýšenie o viac ako 190.000,-Eur. Pre príspevkovú organizáciu mesta, ktorá má 4 zamestnancov a okrem príjmov z rozpočtu mesta disponuje aj vlastnými príjmami z podnikateľskej činnosti (v hodnote niekoľko desiatok tisíc Eur), navrhuje primátor finančný príspevok pre rok 2018 vo výške 314.916,-Eur, pričom sa vyhráža, že ak tento príspevok nebude schválený – je ohrozené vydávanie mestských novín. Z vyššie uvedených čísiel si každý čitateľ môže urobiť vlastný názor o tom, kde je pravda a ktorá strana verejnosť zavádza. Rovnako si tiež môžete sami urobiť názor na to, ktorá strana sa zodpovedne stavia k finančným zdrojom mesta, ktoré patria občanom a ktorá strana tieto zdroje nezmyselne rozhadzuje.
Na záver ešte niekoľko slov k tomu, prečo vlastne nie sú mestské noviny vydávané. Skutočný dôvod je v tom, že v roku 2016 bol schválený nový štatút mestských novín v zmysle ktorého sa mala vytvoriť redakčná rada, v ktorej budú nominovaní nielen zástupcovia primátora mesta, ale aj zástupcova občanov (z kandidátov, ktorí sa do redakčnej rady prihlásia a spĺňajú podmienky), ako aj zástupcovia volení mestským zastupiteľstvom, z ktorých však minimálne dvaja musia byť profesionálni novinári, resp. osoby so značnou novinárskou praxou. Vytvorenie takejto redakčnej rady blokuje primátor mesta už viac ako jeden rok. Spôsobov ako toto blokovať je niekoľko: najprv primátor nepodpísal uznesenie, ktorým sa mestské zastupiteľstvo uznieslo, že na webe mesta sa má zverejniť oznam o prihlasovaní sa kandidátov za členov redakčnej rady. Následne, keď veto primátora bolo novým uznesením schváleným kvalifikovanou väčšinou – prelomené, primátor podal podnet na prokuratúru, ktorým žiada o preskúmanie zákonnosti uznesenia. Podaný podnet na prokuratúru však nemá odkladný účinok, čo znamená, že uznesenie musí byť vykonané bezodkladne – avšak primátor túto skutočnosť ignoruje. Vnáša tým zbytočné napätie do fungovania hlavných orgánov mesta a čo je najhoršie – zavádza verejnosť publikovaním klamstiev a účelovo prifarbených poloprávd.

Vo svojej volebnej tlačovine Roman Maroš uvádza, že návrh vyčleniť 30.000 eur na riešenie a záchranu tejto budovy poslanci – Smeja, Klačmanová, Hrica, Kalivoda, Novisedlák, Bugala, Polakovič, Lacka, Lachkovič dňa 15. 2. 2018 neschválili a tak sa nemohlo pristúpiť k nevyhnutnej sanácii vlhkosti. Táto informácia je prekrútenou polopravdou navyše spracovanou tak amatérsky a nedôsledne, že o jej klamlivosti sa môže ktokoľvek kedykoľvek presvedčiť.

Aká je teda pravda?

Skutočnosť je taká, že poslanec Hrica svojim hlasovaním návrh na vyčlenenie rozpočtových prostriedkov vo výške 30.000,-eur podporil a poslanci Lacka a Lachkovič o tomto návrhu ani nehlasovali, pretože jednoducho neboli na zasadnutí mestského zastupiteľstva prítomní. To však pánovi Marošovi nebráni v tom, aby ich obvinil z toho, že návrh neschválili. Rovnako pán primátor dlží jedno ospravedlnenie poslancovi Hricovi, avšak poznajúc jeho ješitnosť predpokladáme, že k takémuto ospravedlneniu nikdy nedôjde.

Zvyšní poslanci tiež nehlasovali proti tomuto návrhu, ale hlasovania sa zdržali a to z dôvodov, ktoré boli vysvetlené v diskusii. Tento návrh bol totiž prerokovaný pod bodom majetkové veci, kde sa riešila petícia občanom Mástu, pričom zastupiteľstvo uznesením vyhlásilo podporu cieľom petície a podporu tomu aby tento objekt nebol v budúcnosti predaný. Presné znenie uznesenia bolo nasledovné:

Mestské zastupiteľstvo v Stupave vyhlasuje podporu cieľom petície na zachovanie objektu „Obecný dom Mást“ ako majetku mesta, ktorý má byť využívaný na kultúrno-spoločenskú činnosť a aktivity mesta, obyvateľov, miestnych spolkov a združení. (hlasovanie – z celkového počtu poslancov 16: za – 13 poslancov, neprítomní – 3, Ing. Lacka, p. Lachkovič, Mgr. Prokeš) Uz.č.29/2018v bode B.

Pokiaľ ide o vyčlenenie finančných prostriedkov z diskusie vyplynulo, že najprv je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu, aby sa presne vedelo, čo presne sa ide rekonštruovať a v akom rozsahu. Poslanci navrhli, aby sa uskutočnilo pracovné stretnutie všetkých troch strán: vedenie mesta, mestské zastupiteľstvo a zástupcovia občanov Mástu, pričom na stretnutí by sa dohodlo rozloženie rekonštrukcie mástskeho domu na určité etapy, určilo by sa, čo sa presne zrekonštruuje v danej etape a za aké finančné prostriedky, dohodol by sa výkaz výmer prác na základe konkrétneho projektu, ktorý by bol predložený a následne by sa pristúpilo k rekonštrukcii. Roman Maroš však tento záver diskusie, ako obyčajne odignoroval a žiadne pracovné stretnutie k danej téme nezvolal. To mu však nebráni v tom, aby poslancov obvinil, že zmarili rekonštrukciu Obecného domu v Máste.

Záver

Na záver môžeme povedať len toľko, že ak je niekto zodpovedný za zmarený projekt LIDL, tak je to súčasný primátor mesta, ktorý nepredložil opravený návrh zmluvy o spolupráci na rokovanie MsZ dňa 18.6.2015. Rovnako za ostatné zlyhania je zodpovedný Roman Maroš, ktorý nekompetentným vedením mesta nedokázal pripraviť a dať schváliť rozpočet za rok 2018, ktorým by umožnil nadstavbu modulovej školy, nedokázal vydávať mestské noviny napriek tomu, že mal vyčlenených v rozpočte dostatok finančných prostriedkov a nedokázal predložiť do zastupiteľstva podklady a materiály, ktoré boli potrebné na to, aby poslanci mohli odhlasovať rekonštrukciu Obecného domu v Máste.

Avšak nielen toto.

Občania by sa mohli pýtať, kto je zodpovedný za to, že sa v júni roku 2014 schválil developerský dodatok územného plánu mesta č. 1a/2012, ktorý umožnil ďalšie rozvojové plochy v prospech chamtivých developerov? Kto na poslednú chvíľu presvedčil poslancov pripravených stiahnuť tento návrh, na to, aby ho odsúhlasili? Bol to súčasný primátor, v tom čase ešte radový poslanec – Roman Maroš. A pre úplnosť treba dodať, že to bolo v minulom volebnom období, takže súčasní poslanci s týmto nemajú nič spoločné.

Rovnako by sa občania mohli pýtať, kto nedokázal takmer osem mesiacov podať žalobu vo veci Polygón Stupava na určenie vlastníckeho práva mesta k ukradnutým pozemkom? A kto po podaní žaloby túto žalobu po jednom mesiaci zo súdu stiahol? Kto je teda prepojený s developermi, ktorí za touto krádežou mestských pozemkov stoja.

Takisto by sa občania mohli pýtať, kto je zodpovedný za nezákonné návrhy rozpočtov, ktoré boli predkladané mestskému zastupiteľstvu, kto spôsobil chaos na mestskom úrade presadzovaním nefunkčného informačného systému, prípadne kto je zodpovedný za to, že hlavná kontrolórka mesta mala sťažený výkon svojich kontrolných právomocí, pretože bola presunutá mimo objekt mestského úradu.

V neposlednom rade by sa občania mohli a aj mali pýtať, kto je zodpovedný za to, že z rezervného fondu stupavskej skládky, ktorý bol určený na uzatvorenie a rekultiváciu skládky bolo nezmyselne minutých takmer 1 milión euro bez toho, aby sa skládka uzavrela a aby sa zrekultivoval čo i len jeden meter štvorcový telesa skládky. Kto je zodpovedný za preplácanie faktúr za virtuálny prevoz zeminy v okolí skládky, ktorý bol robený tak amatérskym spôsobom, že množstvá zeminy v stavebnom denníku neboli totožné s množstvami, ktoré boli faktúrované. Kto je teda pán primátor zodpovedný za to, že bolo začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin porušenie povinností pri správe cudzieho majetku, za ktorý hrozí trestná sadzba odňatia slobody od 10 do 15 rokov.

Pýtame sa spolu s občanmi, pán primátor Roman Maroš – kto je za toto všetko zodpovedný?

Categories: Nezaradené